Vážne výhrady k návrhu štátneho rozpočtu 2014 predniesla v parlamente poslankyňa za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Helena Mezenská. Podľa nej ide o rozpočet nešetriaci, zadlžujúci a nerozvojový.
„Materiál predložený ministrom Kažimírom nie je verejný rozpočet, ale skôr podvod. Toto totiž nie je skutočná konsolidácia, ale kamufláž. Návrh nesie aj silné korupčné a protekcionistické prvky, stačí sa pozrieť len na rozdeľovanie štátnej pomoci vybraných spoločnostiam. Ide o stovky miliónov eur, a celé je to nadstavené tak, aby pomoc tiekla finančným skupinám a vybraných firmám,“ tvrdí Mezenská. Podľa nej v dokumente chýbajú rozvojové trendy i svetlé vyhliadky, a bol vytvorený bez námahy a tvorivých a motivačných implulzov. „Tam kde máme šetriť - nešetríme, kde treba rozvíjať a investovať - nerozvíjame, a dokonca sa ešte viac zadlžujeme. Toto nie je zodpovedný prístup ani len pre domácnosť, nieto pre štát.“
V oblasti prorastových opatrení H. Mezenská kritizuje eliminovanie možností využívania európskej finančnej podpory. Rozpočet znižuje slovenskú spoluúčasť o 400 mil. eur, z európskych prostriedkov tak môžeme čerpať mnohonásobne menej. „Nevidím ani žiadne impulzy pre rozvoj malého a stredného podnikania, zmizla aj akákoľvek rozumná podpora cestovného ruchu. Bez finančných prostriedkov a podpory zostala tiež príprava a tvorba obnoviteľných zdrojov pre domácnosti,“ doplnila Mezenská.
Podľa poslankyne za hnutie OľaNO rozpočet rieši šetriace opatrenia, úplne naopak, ako by mal. V oblastiach, kde treba posilniť kapacity – školstvo, zdravotníctvo, životné prostredie – sa štát chystá znižovať zdroje. Naopak, viac podporiť chce bezpečnostné zložky a štátny byrokratický aparát. „Reforma ESO je netransparentná a neprehľadná. Doteraz sme nevideli žiadne ukazovatele, ktoré by potvrdili zásadné šetrenie vo verejnej správe. Oni chcú predávať budovy a zlučovať úseky, ale to sú iba prvoplánové nástroje a nie systémové opatrenia so strednodobým alebo dlhodobým účinkom. Rovnako ma znepokojuje vyplácanie dividend zo štátnych podnikov nad úroveň zisku. Požičiavame si z bánk na to, aby sme zalepili deficit v štátnom rozpočte a vyplácali dividendy finančným skupinám, ako v prípade SPP? Ako môže vládna strana nazývať konsolidáciou verejných financií stav, keď zadlžujú spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, a peniaze vyberú cez dividendy, čím len vytvárajú ďalší obrovský dlh do budúcnosti?“ uzatvára Helena Mezenská
0